Rodičia často čelia skutočnosti, že dieťa si vytvorilo imaginárnych priateľov. Vidí niekoho, kto tam nie je. Navyše je s ním aj kamarát a rozpráva sa s ním o tom, čo nemôže povedať mame a otcovi. Je jasné, že takéto okolnosti spôsobujú rodičom zmätok a úzkosť. Sú imaginárni priatelia našich detí hrozbou pre psychiku alebo ide o normálny jav?

Dospelí často veria, že imaginárny priateľ dieťaťa je príčinou budúcich duševných chorôb a deviácií. Podľa najnovších poznatkov v modernej medicíne by sme imaginárnych priateľov našich detí nemali považovať za znak psychologickej patológie. Ak sa však neustále obávate o správanie dieťaťa, poraďte sa s detským psychológom. Ten bude dieťa sledovať a prezradí vám vhodné odporúčania. Alebo dieťa prihláste do centra rozvoja intelektu. Tam sa nielen rozšíria intelektuálne obzory a precvičí obe hemisféry mozgu, ale získa aj nových kamarátov a rovesníkov.

Už v rannom veku vzniká v dieťati obraz ideálneho kamaráta. Ak ho dieťa nenájde v reálnom svete, tak si ho vymýšľa. Imaginárnym priateľom môže byť ktokoľvek: postava z karikatúry alebo rozprávky, zviera či kúzelné stvorenie. Príde, keď dieťa chce. Môžu sa spolu hrať, večerať, rozprávať sa.

Imaginárni priatelia u dospievajúcich sú zriedkavým javom, no možno sa s nimi stretnúť aj v období puberty. Vznikajú u dievčat aj chlapcov ako ochranná reakcia, podporujú psychiku dospievajúcich v strese. Imaginárny priateľ pomáha dieťaťu zotaviť sa z traumy. Takýmto stresom môže byť smrť blízkeho, sťahovanie, zrada priateľa či rozvod rodičov.

PREČO DETI HĽADAJÚ IMAGINÁRNYCH PRIATEĽOV?

  1. Osamelosť. Ak je vaše dieťa jediné dieťa v rodine, nechodí do škôlky, väčšinu času trávi iba v domácom prostredí, niet divu, že je osamelé a chce sa s niekým spriateliť. Hoci aj s imaginárnou postavičkou.
  2. Túžba byť prvý. Ak je dieťa obklopené staršími kamarátmi, ktorých poslúcha, chce svoj život vyvážiť tým, že si vymyslí kamaráta, ktorý je od neho mladší a duchom slabší.
  3. Napätie. Všetci sú v strese a dieťa nie je výnimkou. Môže mať konflikty s rovesníkmi, nedorozumenia s učiteľmi alebo opatrovníkmi, hádky s príbuznými. Alebo žije v tieni staršieho brata či sestry. Rodičia si niekedy nevšimnú úzkosť dieťaťa alebo jeho problémy. Toto je nesprávny prístup. Vždy by ste sa mali starať nielen o to, čo dať dieťaťu jesť a do čoho ho oblečiete, ale aj o to, čo sa deje v jeho srdci. Možno práve problémy v škole s čítaním, mu spôsobujú túžbu oddeliť sa od sveta ostatných spolužiakov, že si vytvára kamaráta vo virtuálnom svete. Tomu nevadí, či vie čítať rýchlo alebo pomaly alebo ako šikovne dokáže vyriešiť všetky matematické úlohy.

ČO ROBIŤ, AK MÁ DIEŤA IMAGINÁRNEHO PRIATEĽA?

  1. Súhlaste s fantáziou dieťaťa. Netreba ho uisťovať, že jeho priateľ neexistuje. To mu spôsobí psychickú traumu. Radšej akceptujte jeho fikciu. Nie je predsa nič ťažké opýtať sa, ako sa má jeho kamarát a naliať mu čaj navyše. Netreba potláčať jeho predstavivosť, ktorú si dieťa rozvíja v detstve, nezasahujte do tohto procesu. A ani sa mu nevysmievajte. Týmto spôsobom ho od seba odpudíte, uzavrie sa do svojho malého sveta ešte viac a vy si jeho priazeň budete získavať iba veľmi ťažko.
  2. Nepreberajte iniciatívu. Nepýtajte sa dieťaťa, či jeho imaginárny kamarát pôjde s vami na prechádzku. Ak dieťa chce, povie vám o imaginárnom priateľovi samo. Nechajte ho len vyjadriť svoje pocity. Ak totiž nevie, komu to povedať, povie to svojmu imaginárnemu priateľovi.
  3. Nedovoľte, aby dieťa presúvalo zodpovednosť. Občas to preženie a zo všetkých svojich činov začne obviňovať svojho imaginárneho kamaráta. Takéto správanie je potrebné zastaviť hneď na začiatku. Dieťa si musí pamätať, že po všetkých takýchto činoch budú nasledovať dôsledky. Musí si uvedomiť, že sa za dané situácie bude musieť zodpovedať. Ak je v izbe neporiadok a dieťa obviňuje svojho kamaráta, požiadajte ho, aby si to „vyjasnilo“ so svojím imaginárnym kamarátom.
  4. Nepoužívajte imaginárneho priateľa na svoje vlastné účely. Nehovorte dieťaťu: „Tvoj priateľ chce, aby si spapkal polievku.“ Toto je manipulácia. Nie je fér sa takto správať k dieťaťu.
  5. Trávte viac času so svojím dieťaťom, vnímajte jeho záujmy aj obavy a pýtajte sa, čo ho trápi. Určite mu povedzte, že ho milujete a on vám môže dôverovať rovnako, ako verí svojmu imaginárnemu priateľovi.

Ak máte dojem, že vaše dieťa rado rozvíja predstavivosť, podporte ho v tom a prihláste ho do centra AMAkids. V spoločnosti detí z AMAkids sa rozvoju fantázie a predstavivosti hranice nekladú. Práve naopak! Tvorivosť sa u týchto detí profesionálnym spôsobom premieňa na zručnosť, ktorá je deťom prínosná v celom budúcom živote.